Kde bol Ježiš tie tri dni medzi smrťou a vzkriesením?

Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Telesne bol usmrtený, ale obživený Duchom, v ktorom aj zostúpil a kázal väzneným duchom."

Slovo "Duchom" vo verši 18 je presne v takej gramatickej konštrukcii ako "telesne." Tak sa zdá za najvhodnejšie zaradiť slovo "duch" do jednej roviny so slovom "telo." Telo a duch sú Kristovým telom a duchom. Slová "obživený Duchom," ukazujú na skutočnosť, že keď Kristus vzal na seba náš hriech a smrť, oddelilo to Jeho ľudského ducha od Jeho Otca. Je to kontrast medzi telom a duchom ako v Matúšovi 27:41 a Rímskym 1:3-4, a nie medzi Kristovým telom a Svätým Duchom. Keď bola Kristova zástupná obeť za hriech dokonaná, Jeho duch sa znovu navrátil do spoločenstva, ktoré bolo prerušené.

Prvý list Petrov 3:18-22 opisuje nutné spojenie medzi Kristovým utrpením a Jeho oslávením . Len Peter udáva konkrétne informácie o tom, čo sa dialo medzi týmito dvomi bodmi. Slovo "kázal" vo verši 19 nie je zvyčajným novozmluvným výrazom pre kázanie evanjelia. Doslova znamená byť poslom zvesti. Ježiš trpel a zomrel na kríži, Jeho telo bolo usmrtené a Jeho duch zahynul, keď mal na sebe ťarchu našich hriechov. Ale jeho duch bol obživený a On ho vydal svojmu Otcovi. Podľa Petra niekedy medzi smrťou a vzkriesením Ježiš vydal zvláštne vyhlásenie "väzneným duchom."

Po prvé, Peter označuje ľudí ako "duše" a nie "duchov". V Novej Zmluve slovo "duchovia" označuje anjelov alebo démonov, nie ľudské bytosti a verš 22 zrejme odráža tento význam. Rovnako nikde v Biblii sa nehovorí, že Ježiš navštívil peklo. Skutky 2:31 hovorí, že išiel do "Hádu", ale "Hádes" nie je peklo. Slovo "Hádes" sa vzťahuje na ríšu mŕtvych, dočasné miesto odpočinku, kde čakajú na vzkriesenie. Zjavenie 20:11-15 podľa nového medzinárodného prekladu jasne rozlišuje medzi týmito dvomi. Peklo je večným a konečným miestom súdu všetkých stratených. Hádes je dočasným miestom.

Náš Pán vydal svojho ducha Otcovi, zomrel a niekedy medzi smrťou a vzkriesením navštívil ríšu mŕtvych, kde odovzdal posolstvo duchom (pravdepodobne padlým anjelom; viď Sudcov 6), ktorí boli nejako spojení s obdobím pred potopou a časmi Noeho. Verš 20 to hovorí jasne. Peter nám nehovorí, čo zvestoval týmto uväzneným duchom, ale nemohla to byť zvesť vykúpenia, keďže anjeli nemôžu byť spasení. Pravdepodobne to bolo vyhlásenie víťazstva nad satanom a jeho mocou (1 Petra 3:22; Kolosenským 2:15). Efezským 4:8-10 tiež naznačuje, že Kristus navštívil “raj” a vzal do neba všetkých, ktorí uverili v Neho pred Jeho smrťou. V tejto pasáži nie je mnoho detailov o tom, čo sa dialo, ale väčšina učencov sa zhoduje na tejto interpretácii.

Takže Biblia neudáva jednoznačne čo Kristus robil počas troch dní od svojej smrti po vzkriesenie. Avšak zdá sa, že hlásal víťazstvo nad padlými anjelmi a/alebo neveriacimi. V čom si môžeme byť istí je, že Ježiš nedával ľuďom druhú šancu spasenia. Biblia nám hovorí, že po smrti nás čaká súd , nie druhá šanca. Nie je v skutočnosti žiadna definitívne jasná odpoveď na to, čo Ježiš robil medzi svojou smrťou a vzkriesením. Azda toto tajomstvo sa nám odhalí, keď dosiahneme slávu.